Seniorklub Martin

Seniori na cestách.

 

Tak ako každý rok, pripravil výbor martinského Senior klubu príslušníkov ZVJS pre svojich členov dvojdňový tematický zájazd. Aj keď nie všetko z pôvodného plánu sa z objektívnych príčin podarilo splniť, stal sa pre členov a ich rodinných príslušníkov aj s náhradnou náplňou príležitosťou opäť sa stretnúť a spoločne prežiť za krásneho počasia dva zážitkami preplnené dni.

Už pred pol ôsmou ráno 16. augusta 2013 odchádzal autobus od KD Strojár v Martine s účastníkmi zájazdu, plnými nádejí na príjemné zážitky. A tých veru bolo dosť. Už o deviatej hodine sme si veselo šliapali hore kopcom k rekonštruovaným ruinám hradu Beckov. Mali sme šťastie na šikovnú a krásnu sprievodkyňu v štýlovej replike stredovekého odevu. O hrade a jeho okolí toho vedela veľa. Citlivo čakala na tých pomalších, aby nikto neprišiel o najdôležitejšie časti výkladu. Na záver sme sa rozhliadli po okolí, navštívili predajňu suvenírov, výstavku sovičiek a na Slovensko neskutočne čisté a voňavé toalety. Rýchlo pivko na cestu a znova sedíme v autobuse. Autobus zastavil v obci Podolie. Táto obec je veľmi ústretová voči seniorom... Poskytla pozemok skupine nadšencov, ktorí oživujú krásu slovenských hradov a iných význačných stavieb Slovenska v pôvodnej kráse a v takej mierke, ktorá šetrí nohy seniorov. Behom pol hodiny sme si obzreli 45 objektov vrátane niekoľkých drevených kostolíkov, vypracovaných do množstva detailov. Po krátkom osviežení v predajni suvenírov sme nasadli do autobusu a pokračovali v ceste.

Svoje putovanie sme prvý deň ukončili v internáte spoločnej strednej školy v Rakoviciach. Privítali nás jednoducho zariadené a čisté izby a vynikajúco pripravená večera. Niektorí sa po večeri išli prejsť do obce, iní navštíviť príbuzných, našli sa aj takí, ktorí sa vybrali peši do 5 km vzdialených Trebatíc, aby sa pozreli na fest, ochutnali jarmočné pochúťky, či vyskúšali jarmočné atrakcie a tak zaspomínali na mladosť. Štýl tam produkovanej hudby ich však po krátkej chvíli vyhnal na spiatočnú cestu. Nasledovala pokojná noc.

Druhý deň sme začali kráľovskými raňajkami. Po nich sme sa rozlúčili s priateľským internátom a jeho zamestnancami a nastúpili sme cestu do jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tu sa nám dostalo odborného výkladu k histórii jadrovej energetiky v Československu, na funkčných modeloch sme si pozreli ako funguje reaktor aj parný generátor, ako sa spracúva a ukladá vyhorené jadrové palivo a ako je niekoľkonásobne istená naša jadrová bezpečnosť. Odchádzali sme asi všetci presvedčení, že jadrová energetika má v našej spoločnosti a najmä ekonomike nezastupiteľné miesto.

Ďalšou zastávkou bol kaštieľ v Dolnej Krupej. Zanietená pani kastelánka nám porozprávala o histórii kaštieľ a jeho majiteľov s dôrazom na pobyt Ludvika van Beethovena na tomto kaštieli, slávne rozárium grófky Márie Henriety Chotekovej a históriu botanickej záhrady so vzácnymi stromami, medzi ktorými osobitné miesto zaujíma vzácny sekvojovec. Ešte spoločná snímka pod týmto velikánom s obvodom kmeňa vyše šesť metrov a odchádzame k poslednej zastávke nášho výletu – na Cibuľové  slávnosti Maduníc.

V Madunciach zastali hodiny na kostolnej veži a tak domáci stratili pojem o čase. Program sa im posunul o niekoľko hodín. Ešte že predaj cibule fungoval a na ihrisku popri grilovaných a pečených dobrotách čapovali dobre vychladené nápoje. Tak sa nám popri skúškach vystúpení súborov a skupín podarilo prečkať čas do oficiálneho začiatku slávností. Ba zhliadli sme aj vystúpenie speváckej skupiny zo Sučian.

A tak sa priblížil koniec nášho návratu. Cesta domov bola opäť „kratšia“ ako na výlet. Ale tak to má sai byť, ak sa výlet vydaril.