Seniorklub Martin

 Nedeľa 28. júna 2009 bola ako zvyčajne zasvätená vo väčšine slovenských domácností zaslúženému odpočinku, či prácam pre rodinu. Nie však pre štyridsať dôchodcov martinského Senior klubu. Neúnavný výbor (v súlade so schváleným plánom práce) zorganizoval pre svojich členov a ich rodiny návštevu výnimočného kultúrneho podujatia – návštevu novej budovy Národného divadla, aby si pozreli predstavenie činoherného súboru „Tak sa na mňa nalepila“.

 Za uplakaného počasia ružomberský autobus pozbieral okolo ôsmej hodiny po Martine posledných účastníkov, aby sa pomedzi povrazce z vodných kvapiek vydali na cestu takmer prázdnymi cestami do Bratislavy.

 Ani sme sa nenazdali (veď sme sa nestihli informovať o všetkých posledných novinkách), keď sa za vodnou stenou začala objavovať naša metropola.
 Na prvý raz sme sa trafili do dvora Národného múzea pod hradom na Žižkovej ulici. Len čo sme si odložili mokré dáždniky, ujal sa nás objednaný lektor. Priblížil nám expozíciu, predstavujúcu M. R. Štefánika nie ako legendu, hrdinu, ale ako človeka so širokou škálou záujmov, túžbou po kráse, poznaní a najmä po slobode. Po slobode pre seba aj svoj národ napriek telesnej nedostatočnosti a množstvu chorôb. A tomu podriadil celý svoj život.

 Pretože pršať neprestávalo a času sme mali dostatok, venovali sme sa postupne histórii našej vlasti z rôznych aspektov tým, že sme sa oboznámili s expozíciami od pivnice po najvyššie poschodie múzea. Pozreli sme si exponáty, dokumentujúce najstaršie osídlenie dnešného Slovenska, budovanie mostov na Dunaji, využívanie bohatstva Dunaja, jeho sily, osídlenie Maďarmi, Nemcami, dokonca aj módne návrhy odevov doplnené bižutériou...

 Čas rýchlo ubiehal a museli sme sa pobrať ďalej. Prestalo konečne pršať a tak sme sa mohli pozrieť z bezpečia nábrežia na valiace sa masy mútnej vody s kusmi dreva a iných predmetov, ktoré ohrozovali zakotvené lode. Pôsobivé.

 Cesta k novej budove Národného divadla trvala len chvíľočku. Nás, ktorí sme ju videli po prvý raz „naživo“ prekvapila svojou majestátnosťou a predsa sme možno očakávali, že bude väčšia, vyššia... A nemilo prekvapilo okolie, ktoré ešte nie je dokončené a upravené. Po toľkých rokoch...

 Do začiatku predstavenia ostávali ešte dve hodiny a tak ich väčšina účastníkov zájazdu využila na krátku prechádzku do mesta spestrenú malým občerstvením.

 Pol hodiny pred predstavením už boli všetci naspäť, prezlečení v bojových podmienkach uličky autobusu a pripravení prijať dary múz v podaní známych hercov. Ešte rýchla návšteva bufetu (toalety) a každý našiel svoje miesto v hľadisku. Dynamické predstavenie plné improvizácie v podaní hlavných predstaviteľov prinieslo vrcholný zážitok uvoľnenia a smiechu - čo je vlastne úlohou komédie.

 Stálo to zato. Ešte cigaretku pri autobuse a vyrážame na spiatočnú cestu. Predstavenie dozrieva v rozhovoroch dvojíc aj väčších skupín. Niektorí si pomáhajú likvidáciou domácich zásob, ponúkajú blízkym posledné poháriky. V tme sa zatvárajú viečka. Spiatočná cesta ubieha rýchlejšie. Jedna zastávka v Zamarovciach a pred pol treťou ráno ostáva v autobuse len vodič, ktorý sa musí ešte vrátiť do Ružomberka. Dobrý vodič.

 Aj napriek nepriaznivému počasiu krásny výlet. Ak bude možnosť, isto pôjdeme znova.