Seniorklub Martin

Ďalší rozmer Senior klubu z Martina.

Odvaha výboru klubu realizovať náročnejšie akcie sa vďaka pozitívnej odozve na doteraz uskutočnené od členskej základne, neustále zvyšuje. Nie len najbližšie okolie, ale dokonca aj zahraničie prestávajú byť len túžbou. Stávajú sa realitou vďaka zdravej nespokojnosti organizátorov a nekončiacej potrebe byť stále iní, lepší. Naposledy výbor vybral, zabezpečil a tiež pre členov Senior klubu uskutočnil autobusový výlet za plodmi slnka v tekutej podobe – za rozprávkovým vínom do centra tokajskej oblasti.

A aby to nebolo ako vlani, po tuzemských pivniciach, vybralo sa v sobotu 10. októbra 44 účastníkov zájazdu po noci, strávenej v RS ZVJS SR v Bukovci do Slovenského Nového Mesta, aby z autobusu presadli do riečnej lode Artur. Tá, plaviac sa po prúde rieky Bodrog pomedzi lúžne lesy s nami prekročila hranicu Slovenskej republiky a napokon zakotvila v historickom maďarskom meste Sárospatak, patriacom do tokajskej oblasti, preslávenej vybranými sortami bielych vín a najmä špeciálnymi vínami pre osobitné príležitosti – výberom, obohateným presne dávkovaným množstvom na konári zasušených hrozienok so špeciálnou plesňou – cibébami. Už na lodi sme ochutnali výborné slovenské suché tokajské víno furmint. V penzióne s perfektne upraveným okolím, ktorý má krásnu polohu na brehu Bodrogu, vedľa hradu, a ktorého súčasťou je vyše 480 metrov pivníc, nám boli ponúknuté vína od suchých, cez polosuché až po 6 putňový výber. Aby sme zlepšili schopnosť vychutnať rozdiely medzi vínami, odhrýzali sme si z výborných pagáčikov. Vína oslovili väčšinu z nás a tak sme odchádzali obťažkaní niekoľkými desiatkami fliašľ vína. Ešte že sa domáci ponúkli odniesť nám ich na loď. Počasie nás napriek nepriaznivým predpovediam príjemne prekvapilo slniečkom a takmer bezvetrím. A tak sme pri 24°C prežili asi posledný letný deň tohto roka. Nesplnili sme jeden zo zámerov – okúpať sa v termálnych kúpeľoch. Nechodil vláčik a my sme po ochutnávke čiastočne stratili motiváciu pre ich návštevu. Potrebovali sme si pri prechádzke mestom vychutnať a predĺžiť posledné krásne pocity z ochutnávky vín.

Cestou späť sme si pochutili na plnenom kapustnom liste s bielym maďarským chlebom, ktorý sme zapili samozrejme vínom. Minuli sme najnižšie miesto v Slovenskej republike s nadmorskou výškou 94 m. Po presadnutí do autobusu sme ešte dokúpili niekoľko litrov slovenského tokajského furmintu a plní očakávania večerného zápasu sme ani neregistrovali cestu na Bukovec. Ubehla veľmi rýchlo. Väčšina sa tešila na večerný zápas našich futbalových reprezentantov so Slovincami. Ešte že sme mali pri sebe istejšie potešenie – vynikajúce vínko. Pomohlo nám vyrovnať sa so sklamaním z prehry 0 : 2.

Po pokojnej noci a rýchlych raňajkách sme znova obsadili autobus a vydali sa na návštevu jaskyne Domica. To už však celou cestou pršalo. V jaskyni však bolo vody málo a tak sme mohli absolvovať len „malý okruh“ bez jazdy lodičkami. Tie smutno odpočívali v bahne na dne koryta podzemného toku. Aj kratšia prehliadka v nás zanechala nezabudnuteľný dojem.

Ďalšou zastávkou bol hrad Krásna hôrka. Odstáli sme si hodinu do našej prehliadky. V odpoludňajších hodinách sa dážď na chvíľu utíšil a tak sme si pri čakaní na prehliadku kaštieľa v Betliari prezreli krásny park. Náladu nám nepokazil ani nevľúdny a neprofesionálny čašník v reštaurácii Penzióna pri kaštieli Betliar, ktorému autobus hladných ľudí nestál za námahu. Asi si za leto zarobil dosť...

No a po prehliadke krásnych expozícií sme sa konečne najedli vinej reštaurácii, kde sme sa stretli so skutočným záujmom a pohostinnosťou mladého čašníka, doplnenou výbornou kuchyňou. A tak sa niet čo čudovať, že domov sme sa vybrali až za tmy.

Spokojní sme sa postupne lúčili. Poslední účastníci zájazdu opustili spokojní autobus o pol jedenástej v noci.

Bol to krásny zájazd. Zájazd s dobrými ľuďmi. Isto väčšina z tých, ktorým cez deravú strechu tieklo za dažďa na hlavu na túto nepríjemnosť rýchlo zabudne. Veď dobrá nálada neutíchala po celú dobu.

Ďakujem priatelia!